Еј, Словени

< Hey, Slavs



Еј, Словени, жив е тука
зборот свет на родот,
штом за народ срце чука
преку син во внукот!

Жив е вечно, жив е духот
словенски во слога.
Не нè плашат адски бездни
ниту громов оган!

Пустошејќи, нека бура
и над нас сè втурне.
Пука даб и карпа сура,
тлото ќе се урне!

Стоиме на стамен-прагот
- клисури и бедем.
Проклет да е тој што предал
Родина на врагот!

Hej, Slováci, ešte naša
Slovenská reč žije,
Dokiaľ naše verné srdce
Za náš národ bije.

Žije, žije, duch slovenský,
Bude žiť na veky,
Hrom a peklo, márne vaše
Proti nám sú vzteky!

Jazyka dar sveril nám Boh,
Boh náš hromovládny,
Nesmie nám ho teda vyrvať
Na tom svete žiadny;

I nechže je koľko ľudí,
Toľko čertov v svete;
Boh je s nami: kto proti nám,
Toho Parom zmetie.

I nechže sa aj nad nami
Hrozná búrka vznesie,
Skala puká, dub sa láme
A zem nech sa trasie;

My stojíme stále pevne,
Ako múry hradné
Čierna zem pohltí toho,
Kto odstúpi zradne!

[edit]